– 27.10.2020 – 6,5 minúty čítania

Ak sa praktizuje joga vhodne pre naše potreby, môže podporiť fyzické aj duševné zdravie a pôsobiť ako terapia. Avšak nie každá lekcia jogy je jogovou terapiou a nie každý učiteľ jogy je jogovým terapeutom. Aký je v tom rozdiel?

Jogová terapia sa zameriava na riešenie konkrétneho symptómu či problému, napr. nespavosť, srdcové ochorenie, tráviace ťažkosti alebo rekonvalescencia po operácii či úraze. Jogová terapia nenahrádza štandardnú zdravotnú starostlivosť, ale poskytuje skvelý doplnok na podporu liečenia a uzdravenia. Jogového terapeuta totiž zaujíma človek celostne – jeho denný biorytmus, stravovanie, spánok, prostredie, v ktorom žije, vzťahy s okolím a so sebou samým, pohybová aktivita a mentálny stav. Zdravotný stav je totiž výsledkom všetkých aspektov nášho života.

Pre koho je jogová terapia určená?

Jogová terapia je určená pre každého, kto aktuálne potrebuje celostný a osobný prístup či už kvôli fyzickému alebo duševnému zdraviu. Jogová terapia vychádza z učenia ajurvédy, jogy a tiež vychádza z moderných poznatkov fyziológie, anatómie a psychológie. Študent, ktorý prichádza na jogovú terapiu zvyčajne nemá záujem o prehĺbenie vedomostí o jogových technikách, ale jeho zámerom je riešiť aktuálny problém, symptóm. Ak chce vidieť výsledky, musí rátať s tým, že zázraky a ani liečenie sa nedejú na počkanie – vyžadujú si pravidelnosť a dlhodobosť a takisto zmeny v živote. Mnohé zdravotné problémy sú totiž výsledkom nášho dlhodobého správania, ktoré, ak by sa dialo len výnimočne, nemusí škodiť, ale ak sa z neho stane zvyk, môže nám to spôsobiť zdravotné ťažkosti. Tento faktor býva kameňom úrazu mnohých ľudí. Vyliečenie môže nastať len vtedy, ak sme ochotní podstúpiť zmenu svojho správania a prístupu. Skutočné liečenie má totiž každý jeden človek vo svojich rukách. Terapeut môže poskytnúť návod na to ako, ale je len a len na človeku, či bude praktizovať kroky potrebné k uzdraveniu.

Aké benefity plynú z jogovej terapie?

Hlavným benefitom jogovej terapie je riešenie konkrétneho problému a tiež osobný prístup. Existujú skupinové lekcie jogovej terapie, ktoré sa zameriavajú na skupinu ľudí s rovnakým alebo podobným problémom, napr. poranenie chrbtice, alebo srdcové ochorenie či onkologických pacientov. Prípadne sa takéto lekcie odohrávajú na individuálnej báze, aby sa terapeut mohol venovať výhradne jednej osobe.

Štúdie preukázali účinnosť jogovej terapie na zmiernenie dôsledkov chemoterapie, urýchlili rekonvalescenciu po operácii bypasu alebo pomohli ľuďom s vysokým krvným tlakom znížiť dávky liekov a mnohé ďalšie.

To, či je jogová terapia vhodná aj pre vás, musí posúdiť skúsený a vyškolený jogový terapeut na základe diagnostiky.

Priebeh jogovej terapie

Na začiatku jogovej terapie musí prebehnúť zoznámenie sa terapeuta s klientom a jeho problémom. Každý jogový terapeut si pravdepodobne vytvorí svoju vlastnú metodiku, ale základom je dôkladná diagnostika pri rozhovore a prípadne, podľa druhu problému, aj diagnostika pohybového aparátu. Napríklad v prípade fyzického úrazu si môže terapeut overiť hybnosť a silu danej časti tela, prípadne, aké sú štandardné pohybové vzorce klienta. Následne jogový terapeut zvolí vhodnú prax pozostávajúcu z relaxačných techník, fyzického cvičenia, pranajámy, meditácie a prípadne aj odporučí zmeny v stravovaní či v dennom režime.

Terapeut by mal dávkovať metódy citlivo a klient by mal byť trpezlivý, pretože ide o dlhodobý proces a úľava nemusí prísť ihneď. Jogový terapeut odporučí klientovi prax na doma s prípadnými obmenami. Na začiatku môže ísť o jednu pozíciu alebo jednoduché dychové cvičenie, až kým nebude klient pripravený na viac.

  

Joga má silné účinky, ale prichádzajú pomaly, čo je však z dlhodobého hľadiska efektívnejšie, ako rýchle a agresívne prístupy. Zmena, ktorá sa v našom živote usídľuje dlhšie a budujeme ju postupne, má tendenciu aj zostať.

 

Princípy, na ktorých je postavená jogová terapia

Jogová terapia má za cieľ v človeku prebudiť jeho vlastnú samoliečiacu schopnosť a tiež prevziať zodpovednosť za svoje zdravie do svojich rúk. Jogový terapeut preto nielenže poskytuje poradenstvo, ale takisto svojho klienta vzdeláva o tom, ako sa správať a konať tak, aby jeho problém zmizol.

Ako sme naznačili vyššie, ide o dlhší proces, cestu, počas ktorej máme možnosť lepšie sa spoznať a možno aj odstrániť niektoré zo svojich nezdravých návykov a takisto prijať svoju prirodzenosť, ktorá je nemenná.

Medzi hlavné princípy jogovej terapie patrí*:

  1. Učiť len to, čo je vhodné pre daného človeka (yukta-shiksana)

  2. K rozdielom medzi ľuďmi pristupovať s rešpektom (bheda).

  3. Učenie musí do úvahy brať podmienky, miesto či krajinu, z ktorej človek pochádza (desha)

  4. Ku každému človeku treba pristupovať podľa jeho/jej individuálnej konštitúcie, veku a predispozícií (obezita, lenivosť, hyperaktivita, staroba, atď.) (deha)

  5. Metóda liečenia závisí aj od aktuálneho ročného obdobia (kala)

  6. Jogový terapeut prihliada na zamestnanie svojho študenta (športovec a účtovník nemôžu byť liečení rovnako) (vritti)

  7. Terapeut berie do úvahy kapacitu svojho študenta, koľko času môže venovať praxi, akú má mentálnu či fyzickú kapacitu (shakti)

  8. Učenie by malo ovplyvniť aj smerovanie mysle, preto musí terapeut do úvahy brať aj hodnoty a vierovyznanie človeka (marga)

*podľa The International Asossiation of Yoga Therapists (www.iayt.org)

Kombinácia jogovej terapie a jogínskeho pôstu

Slovo pôst môže znieť drsne a jeho skutočný význam je úplná deprivácia jedla. Avšak pôst možno praktizovať aj v miernejšej forme, napríklad konzumáciou len tekutej stravy či jednozložkovej stravy, napr. len ryža. Dĺžka pôstu sa môže líšiť podľa stanoveného cieľa, od jedného až po viac dní.

Jogínsky pôst sa vyznačuje prijímaním len varenej a tekutej stravy, vody a bylinkových čajov a vylúčením živočíšnych produktov. Celkovo je ajurvédska strava skôr laktovegetariánskeho charakteru, to znamená, zelenina, ovocie, obilniny, orechy a semená a mliečne výrobky.

Odľahčenie stravy alebo jej úplne vysadenie má na naše zdravie preukázateľne prospešné účinky, ktoré poznal už Pythagoras! Ten praktizoval až 40-dňový pôst pred skúškami na univerzite.

Pôstom obmedzíme príjem živín, a tak začne telo využívať svoje vlastné zásoby a začne sa zbavovať toxínov, pretože tráviaci trakt nie je zamestnaný spracovávaním potravy.

Kombináciou jogovej terapie a pôstu možno docieliť úľavu od niektorých symptómov, ako napr. ekzémy a iné kožné ochorenia, úprava trávenia a vylučovania, celkové odľahčenie, prečistenie a revitalizácia organizmu, nadmerná hmotnosť, únava a mnohé ďalšie.

Jogínsky pôst nevplýva len na fyzické telo, ale aj na psychiku. Vzdať sa na jeden či viac dní jedla, alebo ho aspoň obmedziť, chce dávku pevnej vôle a odhodlania. Pôvodne, jogíni pôst praktizovali na dosiahnutie zmenených stavov vedomia až osvietenia, dnes nás k nemu motivujú hlavne zdravotné aspekty. Nehovoriac o tom, že v dnešnej spoločnosti, kedy nemáme núdzu o množstvo ani pestrosť stravy, sa nejednému z nás zijdu menšie porcie alebo aspoň umiernenosť a väčšia jednoduchosť pokrmov.

O vhodnosti, type, ako aj dĺžke pôstu by ste sa jednoznačne mali poradiť so skúseným lekárom alebo jogovým terapeutom. Pôst totiž nie je vhodný pre každého a mohol by vám spôsobiť viac škody ako úžitku.

 

Rezervujte si diagnostiku a individuálnu lekciu